homekniha mesiacaautoriknihyvernisáže/akciekontakt facebookodberateľská zóna

TOVAR | 14.4.2010 o 18:00 @ DK Zrkadlový háj

Vydavateľstvo Marenčin PT
Kultúrne zariadenia Petržalky – Klub Za zrkadlom

14.4.2010 (streda)

  |  

18:00
Klub Za zrkadlom

|

DK Zrkadlový háj
Rovniakova 3, BA

|

BUS 68 83 92 95 96

Tovar / Tatiana MelasováTATIANA MELASOVÁ

TOVAR

Autentický príbeh o drogách, prostitúcii
a ďalších problémoch v živote autorky,
ktorá hľadá svoju novú cestu v resocializačnom
zariadení v Budmericiach

www.marencin.sk/tovar

www.drogy-sos.sk/tovar

Hudobný hosť:
„Jazz duo“  |  Nikolaj Nikitin  |  Ľuboš Šramko

Moderuje:
Rastislav Šenkirik


Tovar

Tatiana Melasová
Tovar
ISBN 978-80-8114-059-4
264 str. | viaz. | 13 × 20 cm
MOC 11,90 €
Cover © Roman Klčo
apríl 2010

Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou. Kto neskúsil, čo je to kríza po heroíne, ťažko pochopí. Pichala si čierny heroín, ktorý je oveľa silnejší a nebezpečnejší ako ten bežný. Prišla rovno z ulice, kde robila prostitútku a podľa toho aj vyzerala. Tvrdila, že chce s takým životom skoncovať, no počas tých rokov, čo sa zaoberám vyťahovaním ľudí z ich vlastných výkalov, som vedel, že o dve hodiny to už asi nebude pravda. Drogy sú veľmi silný súper a nezávisle od zdravého rozumu s človekom robia, čo chcú. Melisa napísala úžasnú knihu – je to kniha plná bolesti, drog, a špiny, ktorú sme osprchovali z jej nešťastnej duše.
Vlado Schwandtner

Tatiana Melasová sa narodila v máji roku 1982. Pochádza a žije v Senci. Absolvovala Hotelovú akadémiu v Piešťanoch. Od pätnástich rokov závislá od tvrdých drog. Podstúpila niekoľko neúspešných liečení. Od roku 2009 liečená v zariadení v Budmericiach u Vlada Schwandtnera, zatiaľ úspešne. Tam napísala túto knihu.

„Je veľmi zaujímavé, čo všetko človek vydrží, ak nemá na výber. Doma, keď som sa pichla ihlou do prsta, išla som umrieť. Tu zo mňa spravili boxovací mech a ešte som si na to aj zvykla. Dokonca som chodila do roboty s úškrnom, akože úsmevom, aj keď som si nemohla ani sadnúť, ani ľahnúť a už vôbec nie súložiť. Na izbe som vždy myslela na jedno jediné. Pane Bože prosím ťa, nech sa rýchlo odbaví. Nebola som nikdy striktne veriaca, ale tu som fakt nevedela koho mám prosiť. Tak som sa obrátila na Boha, aj keď som s ním vždy jednala ako: „ Hej, kamoš, podaj mi pomocnú ruku a ja ti to možno niekedy oplatím.“ Asi bol na mňa dobre nasratý, lebo tá pomocná ruka nechodila. Tak som to prehodnotila a pridala som prosím. Veď na čo už myslieť, keď sa nado mnou odbavuje tlstý, mastný, odporný chlap, čo pri tom krochká ako prasa a jeho pot mi kvapkal na tvár. Mala som čo robiť, aby som si zamestnala myseľ niečím iným a Boh bol to pravé. Veď kto iný by ma už počúval?!“


 
images/oznamy/65/tovar_invite14_4_2010o18_00_2_.jpg_4BBB1A68-l.jpgimages/oznamy/65/tovar_invite14_4_2010o18_00_2_.jpg_4BBB1AA5-l.jpg
 


Verzia pre mobily