homekniha mesiacaautoriknihyvernisáže/akciekontakt facebookodberateľská zóna

Nagyová Džerengová: Ide o život | 30.5. o 18:00 | Pohoda, Majakovského 9

Ide o život / Petra Nagyová Džerengová

Vydavateľstvo Marenčin PT
a Petra Nagyová Džerengová
srdečne pozývajú na prezentáciu knihy

Petra Nagyová Džerengová
Ide o život

30.5.2013 (štvrtok) o 18:00
Reštaurácia Pohoda, Majakovského 9, BA

Moderuje
Zuzana Vačková
Knihu predstaví
Marianna Ďurianová


Po prezentácii Vás pozývame na malé občerstvenie.

„Dnes ženy musia loviť chlapov, lebo tí sú leniví loviť. Spohodlneli, chcú hneď všetko, alebo nič.“

„Ide o život!“, ale čitateľ sa nemusí báť o ten svoj. To skôr autorka, ktorá pozýva k sebe do obývačky, odkrýva svoj každodenný život s manželom, štyrmi deťmi a zvieratami a pritom ho vtipne komentuje. Strieľa si zo seba, zo svojej rodiny i zo sveta okolo, je úprimná a na nič sa nehrá, odhaľuje sa celá a prezradí na seba takmer všetko. Ukojí tak zvedavosť čitateľa, ktorý sa pochechtáva spolu ňou, že on nie je na tom až tak zle, alebo naopak, prikyvuje s porozumením, lebo všade je to takisto. Autorke tak ide o život len od jej blízkych, lebo aj o nich prezradila „len čistú pravdu a nič len pravdu.“

Petra Nagyová Džerengová (3.3.1972, Košice), od svojich osemnástich žije v Bratislave, kde vyštudovala obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite. Pracovala ako letuška, redaktorka, moderátorka, scenaristka, predavačka zeleniny, obchodný zástupca. Aj keď jej manžel si myslí, že s takým dlhým zoznamom povolaní pôsobí podozrivo, nedávno k nemu pridala aj prácu viceprimátorky Bratislavy. Okrem iného mala takmer štyri roky vlastný stĺpček v novinách, kde komentovala svoj bohatý rodinný život s jedným manželom, štyrmi deťmi, psom, škrečkom a králikom. Napísala päť kníh pre dospelých a jednu pre deti.

 

„Som zaľúbená. Mám mu to povedať?“ opýta sa ma dcérka cestou v aute. Našťastie, sedí vzadu a nevidí, že sa usmievam. Som rada, že sa mi zveruje a nechcem, aby si myslela, že jej pocity neberiem vážne. I keď, riešiť lásku v šiestich rokoch je možno priskoro. Čo s tým, svet je dnes rýchlejší a deti sa mu prispôsobujú. „Radšej mu to skús iba naznačiť,“ navrhnem jej. „Ale čo, keď to nepochopí?“ strachuje sa. Ako ju tak sledujem v spätnom zrkadle, spomeniem si na moju lásku zo základnej. Mňa trápil opačný problém, prepadla by som sa od hanby, keby sa dozvedel, že som doňho celá paf. A pritom aj on bol do mňa. Prejavoval to tým, že mi o hlavu trieskal knihou, oblieval ma vodou (nielen cez Veľkú noc) a zadok som mala večne dopichaný od pripináčikov na stoličke. Tvárila som sa, že ho nenávidím. Odvahu vyjadriť sa tak nabral až v šiestej triede, aj to sa zamaskoval za tajného ctiteľa. „Koho máš za frajera? Lebo ja mám teba, XY,“ napísal mi na lístok spolu s inštrukciou, nech odpoveď nechám v lavici. Bola som celá bez seba od šťastia, no hrdosť mi nedovolila odpovedať. Moje ignorovanie vydržal ešte chvíľu, potom si vybral inú.


O lovení chlapov

„Som zaľúbená. Mám mu to povedať?“ opýta sa ma dcérka cestou v aute. Našťastie, sedí vzadu a nevidí, že sa usmievam. Som rada, že sa mi zveruje a nechcem, aby si myslela, že jej pocity neberiem vážne. I keď, riešiť lásku v šiestich rokoch je možno priskoro. Čo s tým, svet je dnes rýchlejší a deti sa mu prispôsobujú. „Radšej mu to skús iba naznačiť,“ navrhnem jej. „Ale čo, keď to nepochopí?“ strachuje sa dcérka. Ako ju tak sledujem v spätnom zrkadle, spomeniem si na moju lásku zo základnej. Mňa trápil opačný problém, prepadla by som sa od hanby, keby sa dozvedel, že som doňho celá paf. A pritom aj on bol do mňa. Prejavoval to tým, že mi o hlavu trieskal knihou, oblieval ma vodou (nielen cez Veľkú noc) a zadok som mala večne dopichaný od pripináčikov na stoličke. Tvárila som sa, že ho nenávidím. Odvahu vyjadriť sa tak nabral až v šiestej triede, aj to sa zamaskoval za tajného ctiteľa. „Koho máš za frajera? Lebo ja mám teba, XY,“ napísal mi na lístok spolu s inštrukciou, nech odpoveď nechám v lavici. Bola som celá bez seba od šťastia, no hrdosť mi nedovolila odpovedať. Moje ignorovanie vydržal ešte chvíľu, potom si vybral inú. Oplakala som to vtedy do vankúša. Pozriem na dcérku s väčším pochopením. Dnes je všetko naopak, baby obháňajú chalanov a oni sa tvária, že sa ich to netýka. Napríklad chlapec, do ktorého je zaľúbená dcérka, má sestru, ktorá chodí do triedy s mojím starším synom. V prvej triede sa doňho zamilovala a s vyznaním lásky si veru žiadne škrupule nerobila. Do aktovky mu pravidelne vkladala vlastnoručne vyrobené a ilustrované knižky, plné rôznych úloh, vtipov i obrázkov z ich spoločnej budúcnosti. Svadba, dom, deti, pes. A na prvej strane vyznanie: „Si taký neskutočne krásny, až sa z teba zbláznim...“ Syn vraj na ne nikdy neodpovedal, ani ich nijako nekomentoval.

„Ja mu to predsa len poviem!“ rozhodne zahlási zrazu dcérka. „Ako myslíš,“ povzdychnem si a v duchu nostalgicky zaspomínam na staré zlaté časy, keď žena nemusela riešiť, či vyznať lásku, aby ju iná nepredbehla. Dnes ženy musia loviť chlapov, lebo tí sú leniví loviť. Spohodlneli, chcú hneď všetko, alebo nič. Sloboda vyjadriť svoje city je dnes bezbrehá a tak pre istotu potrebujeme zákon o sexuálnom harašení. Niekedy si myslím, či nám tak z toho trochu neharaší? I keď volám po návrate tradičného modelu, tento článok nemá byť výzvou. Niekedy síce vyberali svojim deťom partnera rodičia, no ak sa v mojom článku spoznal rodič dotyčného chlapca, prosím, nepovedzte mu, že moja dcéra je doňho zaľúbená. Možno si to ešte rozmyslí, popláva proti prúdu a rozhodne sa tak trochu staromódne netlačiť na pílu. A ktovie, možno jej dovtedy vyzná lásku on.

PS – Neaktuálne. Dnes prišla dcérka zo školy s tým, že mu vyznala lásku. Vraj sa jej iba spýtal: naozaj?

 


Verzia pre mobily